Hrdinom Hesseho románu je tulák a zároveň spevák Knulp, človek vykoľajený, ktorý sa k ničomu nedopracoval a nevie sa zaradiť do poriadku ostatných občanov. Tento romantický "simplicissimus", ktorý sa na svojich potulkách usiluje vyhrávaním a spevom urobiť radosť iným, skrýva vo svojej čistej a naivnej duši ešte iného Knulpa, samotára, človeka bez domova, ktorému bolo súdené túlať sa a nikde nezakotviť. Voľnosť a romantickú neviazanosť musel však draho zaplatiť - zrieknutím sa rodinného šťastia. Knulp nie je spokojný so svojím údelom. Tuláctvo zavinila nešťastná láska. Bieda a nedostatok mu podlomili zdravie. Ochorel na tuberkulózu a na konci života, zoči-voči smrti, keď v snehovej fujavici úplne vyčerpaný blúdi lesom, trápi ho už len otázka, či jeho život nebol predsa len omylom, ako mu to vraveli ostatní občania a počestní remeselníci.