Predstavte si príbeh určený pre zabudnutie, príbeh, o ktorom ste nikdy nemali počuť ani čítať, veď v zabudnutí a samote starne aj jeho hrdinka. Príbeh, presvetlený prírodou a slobodou, ktorú tak živelne zosobňuje, príbeh v plnej obraznosti, aká fascinuje a provokuje predstavy umelcov.
Je to príbeh o prekliatom básnikovi. Veď len skutočne prekliaty básnik sa naučí písať a čítať v prostredí negramotnej kočovnej spoločnosti, len prekliaty básnik bude písať básne za cenu odcudzenia spoločnosti i vlastnej rodiny, lebo byť prekliatym básnikom je súčasne darom, ako aj stigmou. Tak vysokú daň literatúre je schopná zaplatiť jedine žena.
Angelika Kuźniak pracovala s rôznorodým materiálom; so súkromnými listami, nahrávkami rozhovorov, spomienkami pamätníkov a napokon aj so samotnými básňami. Portrét prvej rómskej poetky Bronisławy „Papuše“ Wajs je tak plastický a živý. Jej príbeh mrazivý a krutý. A stále aktuálny.

"Nepíš básne, lebo budeš nešťastná".
A ja som písala ako hlupaňa a teraz je tak, že nikam nepatrím.