Najnovšia zbierka poetky Blanky Poliakovej s názvom Stretneme sa v básni prináša zaujímavú koncepciu, kde jednotlivé básne striedajú krátke prozaické reflexie. Je to monológ, ktorý autorka vedie so svojimi milovanými, so svojím srdcom a večnosťou. Aj keď ide o intímnu poéziu, čitateľ je vrúcne prizvaný, aby sa spolu s autorkou pýtal a aby odpovedal. Aby vypočul "hlas", prichádzajúci až z hĺbok studne vlastnej duše a prijal pozvanie do dialógu. Ak ho neodmietne, objaví pre seba krehkú lyriku clivého a nesmierne pôvabného vyznenia. V smútku vie byť ukrytá veľká krása, z ktorej pramení nádej. Tá je zas oslavou toho najvzácnejšieho ľudského citu... 
Čitateľ, prijmi, prosím, toto pozvanie...