Po prvom diele, v ktorom autor rozoberá po tzv. svetlách antickej civilizácie aj jej temnú stránku otroctva, prichdádzajú na rad stroročia útokov proti Cirkvi, nepriateľstiev heretikov, až po tých, čo popierali Boha v neskorej renesancii, osvietenstve a krvavej Francúzkej revolúcii. Popri dobrom ovocí, ktoré prinášala istá miera slobody, začasli sa totiž nové útoky proti kresťanstvu práve v mene demokracie, potom v mene pseudovedy a v mene rozličných, neraz tajných organizácií a sofistikovane presadených vlád.
